PRÍBEH KÁVY

Napadlo vám niekedy, ako sa káva dostane z plantáže do vášho obchodu?

PESTOVANIE

KÁVOVNÍKA

Pestovanie kávy a jej zber sú veľmi náročné. Celý proces sa začína siatím. Semená kávy vyklíčia len vtedy, ak sa zasejú do ôsmich týždňov po zbere. Musia sa zasiať do hĺbky 1 až 2 cm do špeciálne pripravených parenísk. Po piatich až šiestich týždňoch sa na povrchu zjavia drobné rastlinky. Len čo sa objavia prvé dva listy, treba  semenáčiky presadiť do obalov z umelej hmoty alebo z rašeliny a rozsadiť ich do vzdialenosti 20 – 25 cm vo veľkých, mierne zatienených škôlkach. O šesť mesiacov dosiahnu mladé rastlinky výšku 30 až 50 cm. V tomto štádiu sa presadia na svoje stále miesto na kávovej plantáži, tentoraz do vzdialenosti jeden až tri metre od seba. Rastliny sú obvykle chránené pred intenzívnym slnečným svitom stromami zvanými Guamos.

RAST NA

PLANTÁŽI

Divoký kávovník môže dosiahnuť výšku 10 až 15 metrov. Na plantáži sa však stromy neustále prerezávajú, takže nepresiahnu 1,5 až 3 metre. To zaistí vysokú úrodu a uľahčí zber. Nové rastliny kávovníka začínajú plodiť v treťom alebo štvrtom roku a optimálnu úrodu dávajú desať rokov. Kvety kávovníka sú biele a svojou vôňou, farbou i vzhľadom pripomínajú kvety jazmínu. Od rozpuknutia kvetov do zberu uplynie zvyčajne osem až deväť mesiacov, v závislosti od nadmorskej výšky a prevládajúceho počasia. Z jedného kávovníka sa obyčajne získa pol kilogramu až kilogram surovej kávy ročne.

ZBER

KÁVY

Zhruba deväť mesiacov po objavení prvých kvetov plody dozrievajú a môžu sa zberať. Väčšinou sa zberajú ručne. Hlavný zber kávy Arabica trvá približne 4 mesiace, kávy Robusta ešte dlhšie. V niektorých krajinách však zber nenastáva v rovnakom čase, čo je spôsobené významnými rozdielmi v klimatických a geografických podmienkach. Napríklad v Kolumbii trvá zber počas celého roka a v každej oblasti prebieha hlavný zber v inom období. Že hlavný zber môže trvať až štyri mesiace, je dané dvoma faktormi. Prvým je rýchlosť  dozrievania kávových plodov, ktorá je rôzna pri každom strome. A po druhé, na kávovníku je zaujímavé, že na jednej vetve možno nájsť zároveň kvety i nezrelé a zrelé plody. Preto sa jednotlivé plody z vetvičiek musia zbierať ručne. Jeden zberač kávy za deň nazbiera 50 až 100 kg kávových plodov.

FERMENTÁCIA

KÁVY

Potom sa kávové zrná fermentujú vo veľkých nádržiach s vodou. Fermentáciou káva získava intenzívnu arómu a svoju charakteristickú chuť. Po skončení fermentácie treba kávové zrná vyprať. V tejto fáze sú kávové zrná ešte stále obklopené pergamenovou šupkou, preto sa im hovorí aj “pergamenová káva“. Vypraná „pergamenová“ káva sa rozprestrie na betónové dosky alebo sušiace mriežky a nechá sa vyschnúť na slnku. Aby kávové zrná rovnomerne schli, musia sa niekoľkokrát za deň pravidelne obracať. Suchá pergamenová káva má peknú zlatistú farbu a hovorí sa jej “pergamino“. V tomto okamihu sa končí práca pestovateľa kávy. Producent sa lúči so svojím produktom, ktorý predá veľkoobchodníkom alebo exportérom. U nich sa pergamenová káva skladuje a neskôr mechanicky lúpe špeciálnymi strojmi. Kávová zrná sa potom preosievajú, aby sa z nich odstránili cudzie predmety a poškodené zrná. Potom sa  mechanicky i ručne triedia podľa veľkosti a tvaru. 

PRAŽENIE

KÁVY

Keď sa káva namieša, nasleduje druhý dôležitý krok na získanie vône a chuti zŕn: praženie. Pri pražení treba vedieť, akým spôsobom sa káva bude pripravovať, pretože rôzne metódy prípravy vytvárajú rôzne vône a chute, čo si vyžaduje rôzne upraženú kávu. Praženie prebieha pri veľmi vysokých teplotách − od 200 °C do 250 °C, pri ktorých v zrnách prebiehajú chemické reakcie. Zo zŕn vyprchá vlhkosť a uvoľňujú sa aromatické oleje, zrná strácajú hmotnosť a zároveň získavajú objem. Cukry v zrnách karamelizujú, čo kávovým zrnám dodáva výraznú chuť a tmavohnedú farbu. Existujú tri typy praženia. Praženie nasvetlo dodá káve jemnú chuť − takáto káva sa pije napríklad v Škandinávii. Stredné praženie dodá o niečo silnejšiu chuť, ktorá je obľúbená okrem iného aj v strednej Európe a v Spojených štátoch. Pražením natmavo sa získa veľmi silná káva s horkou chuťou, ktorá je obľúbená najmä v južnej Európe.

KONTROLA

KVALITY

Je veľmi dôležité, aby kvalita kávy zodpovedala všetkým presne stanoveným kritériám. Preto Douwe Egberts kontroluje kvalitu neustále, počas celého výrobného procesu. Tieto náhodné kontroly sa robia nielen vo výrobe, ale aj v laboratóriu. Pri zelenej káve experti v laboratóriu najprv posudzujú jej vzhľad. Potom kávu upražia, pomelú a ochutnajú. Táto kontrola sa robí preto, aby sa určila konečná kvalita dodanej kávy. Keď sa zistená kvalita líši od skúšobných vzoriek, na základe ktorých sa káva kupovala, kontaktujú sa dodávatelia. Keď je kvalita dobrá, čo obvykle je, káva sa označí kódom kvality. Pre každú zmes určenú na praženie má Douwe Egberts stanovenú špecifikáciu, ktorá má zaistiť konštantnú farbu a obsah vlhkosti praženej kávy. Každú hodinu sa z praženej kávy odoberajú vzorky a meria sa farebnosť a vlhkosť kávy. V prípade potreby môže obsluha výrobný proces upraviť. Z výroby sa pravidelne odoberajú vzorky, u ktorých pracovníci laboratória posudzujú farbu, obsah vlhkosti a chuť.

SOCIÁLNE SIETE

 Facebook

 Youtube